Lekcie v Pogórze
Prepis videa
00:00 – Začiatok filmu
[Hudba na začiatku filmu.]
00:39 – Nízke Beskydy
Nízke Beskydy sú pohorie rozprestierajúce sa medzi Sądeckými Beskydami a Bieščadami. Od dávnych čias až dodnes očarúvajú zachovanou divokou prírodou a pokojom. Na tomto území sa stretávali rozličné kultúry. Žila tu aj etnografická skupina nazývaná Pogórzania. Obývali pás územia, ktorý sa tiahol rovnobežne s Nízkymi Beskydami po ich severnej strane. Dnes vám porozprávame práve o nich.
01:12 – Kde žili Pogórzania
Pogórzania obývali oblasti Pogórze Ciężkowickie, Rożnowskie, Strzyżowskie a Dynowskie. Na západe susedili so Sądeckými Lachmi, na severe s východnými Krakovčanmi a Rzeszowiakmi, na juhu s rusínskymi karpatskými horalmi a Lemkami a na juhovýchode s Dolinianmi, etnicky zmiešaným poľsko-ukrajinským obyvateľstvom.
Označenie „Pogórzania“ sa nikdy nepoužívalo ako vlastný názov obyvateľov regiónu. V tridsiatych rokoch 20. storočia ho z geografického názvu „Pogórze“ vytvoril Adam Wójcik, učiteľ a znalec regiónu z Bieśnika pri Gorliciach. To, samozrejme, neznamená, že sa tu Pogórzania usadili až vtedy. Ľudia na týchto územiach žili už v 11. storočí.
02:22 – Domy Pogórzanov
Prevažná väčšina Pogórzanov bývala v drevených domoch. Stavali ich najmä z jedľového a smrekového dreva zrubovou technikou. Trámy kládli jeden na druhý a v rohoch ich spájali tesárskymi zárezmi. Medzery medzi trámami vypĺňali machom a potom ich utesňovali hlinou. Strechy pokrývali ražnou slamou ukladanou do schodíkov, čo bolo trvácnejšie ako hladká vrstva, alebo šindľom, niekedy oboma materiálmi.
Chudobnejšie domy mali najčastejšie iba predsieň a jednu izbu, v ktorej žila celá rodina. Na opačnej strane predsiene často bývala komora alebo maštaľ. V bohatších domoch niekedy bývala aj druhá izba. Väčšinou išlo o takzvané dymné chalupy, po poľsky „kurne chaty“. Čo to znamená? Názov nesúvisí s domácou hydinou, ale pochádza z praslovanského slova „kur“, ktoré označovalo dym.
Odkiaľ sa bral dym? Dymné chalupy nemali komín a jednou z najdôležitejších súčastí ich vybavenia bola pec. Pripravovali na nej jedlo a v zime poskytovala teplo. Keďže dom nemal komín, izbu zapĺňal dym. Unikal otvorom v hrebeni strechy, ktorý sa nazýval „woźnica“ alebo „dymnik“.
04:00 – Vnútro domu
Vnútro domu bolo zariadené skromne. Bola tam drevená lavica, niekoľko políc zavesených na stene a ďalšia lavica, pri ktorej sa jedlo. V kúte stála posteľ a hneď vedľa nej visela tyč na vešanie každodenného oblečenia. Dom zdobili náboženské obrazy, zavesené charakteristicky šikmo, najčastejšie na stene oproti vchodu. Niekedy ich gazdiné zdobili kvetmi z krepového papiera.
Komora slúžila ako sklad. Uchovávalo sa v nej zrno a rozličné náradie. V teplejších mesiacoch v nej niekedy spávali deti, preto sa v mnohých komorách nachádzali aj postele.
04:55 – Kuchyňa
Zaujíma vás, čo jedávali Pogórzania? Ich kuchyňa bola jednoduchá a sezónna. Jej základ tvorili zemiaky, ktoré nazývali „grule“, obilniny, kapusta, huby a mliečne výrobky. Veľmi obľúbené boli „prozioki“, placky s prídavkom sódy pečené priamo na platni. Jedlo sa drevenými lyžicami zo spoločnej hlinenej misy. Takmer všetko, z čoho ženy pripravovali jedlá, pochádzalo z vlastných polí a chovu.
05:43 – Pestovanie plodín a chov
Pestovali obilie, hlavne raž, ale niekedy aj pšenicu, jačmeň a ovos. Siali ručne a s dňom sejby sa spájali mnohé zvyky a povery. Prvé hrste obilia rozsievali do kríža. Na konci každého pásu poľa rozsýpali zrno na rozličné strany: „Pre chudobného, pre zlodeja.“ Po žatve nasledovala mlatba, teda oddeľovanie zrna od klasov. Zo zrna mleli najmä múku, z ktorej potom piekli chlieb.
Tradičnú repu, ktorá slúžila ako potrava pre ľudí aj pre dobytok, časom nahradili zemiaky. Chovali aj dobytok: kravy a voly, ktoré využívali na prácu na poli. Z mlieka vyrábali syry, maslo a smotanu. Zámožnejší gazdovia mali kone.
V zeleninových záhradách pestovali mrkvu, cviklu, kapustu, hrach, fazuľu a petržlen. V sadoch rástli jablone, hrušky, slivky a čerešne. Ženy sa často venovali bylinkárstvu. Zbierali a sušili byliny, ktoré využívali pri príprave jedál aj v ľudovom liečiteľstve.
07:10 – Ľan a remeslá
Z technických plodín pestovali ľan. Jeho stonky po spracovaní slúžili na výrobu domáceho plátna, ktoré sa tkalo na ručných krosnách.
[Hudba.]
Z ľanu vyrábali aj olej v osobitných priestoroch, kde sa lisoval olej.
Z remesiel sa muži venovali napríklad hrnčiarstvu. Na hrnčiarskom kruhu vyrábali hlinené nádoby na každodenné používanie. Venovali sa aj kováčstvu, ktoré si vyžadovalo väčšiu špecializáciu a znalosti. Využívali ich pri podkúvaní koní a výrobe kovového náradia a iných predmetov na každodenné používanie.
07:59 – Každodenný život a sviatky
Deti pomáhali s domácimi povinnosťami. Pásli dobytok a starali sa o mladších súrodencov. Na hranie mali málo času. Jednoduché hračky im najčastejšie vyrábali starí rodičia alebo rodičia. Boli to napríklad látkové bábiky a drevené figúrky.
Každodenný život Pogórzanov vypĺňala práca, no nevyhýbali sa ani zábave. Slávili obrady spojené s ročnými obdobiami, náboženské sviatky aj rodinné udalosti, ako boli narodenia detí a svadby. Pri bujarej zábave tancovali tradičné pogórzanské tance, ktoré sa vyznačovali živosťou a rôznym tempom. Tancovali v pároch aj v skupinách, krokom i vo víre. K tomu všetkému im hrala kapela. Pozrime sa, ako to vyzeralo.
08:51 – Hudba a spev
[Hudba kapely a spev.]
„Ja do lesa nepôjdem, lebo som malý chlap, strom by ma privalil a dievča by plakalo.“
[Hudba.]
„Tydry dom, tydry dom, vrabec sedí za latou, vrabčica za slamou, keď sa [nezrozumiteľné], tak kvičia.“
[Hudba.]
10:14 – Ženský kroj
Dôležitým znakom sviatku bol odev, pretože vtedy sa ľudia obliekali inak než vo všedný deň. Ženský kroj tvorili košeľa, živôtik, šatka cez plecia, sukňa, zástera, šperky a obuv. Mladšie dievčatá mali najčastejšie nepokrytú hlavu a vlasy zapletené do vrkoča, ktorý býval ozdobený. Vydaté ženy museli mať hlavu zakrytú. Vo všedný deň nosili perkálovú šatku alebo kvetovanú šatku z jemnej vlny, cez sviatky si však často nasadzovali čepce nazývané „czuby“.
Nosili aj šperky. Ich podoba závisela od majetku. Bohatšie ženy nosili pravé koraly, chudobnejšie rôznofarebné sklenené koráliky. Zaujímavé je, že na významnejšie slávnosti si ženy niekedy obliekali až desať sukní jednu na druhú, aby ich postava pôsobila širšie. Keď pršalo, jednu alebo dve sukne si prehodili cez hlavu.
11:10 – Mužský kroj
Mužský kroj sa skladal z pokrývky hlavy, košele, opaska, vesty alebo kaftanu, nohavíc a vrchného odevu. Muži si podľa ročného obdobia nasadzovali slamené klobúky, vlnené čiapky nazývané „magierki“ alebo čierne plstené klobúky. Košele, ktoré niekedy siahali až po kolená, nosili navrchu nohavíc. Ich hlavnou ozdobou bola červená stuha uviazaná pri krku.
Opasky, ktorými si preväzovali košele, zdobili mosadzné ozdoby a vytláčané geometrické vzory. Na košeľu si obliekali svetlomodré vesty alebo kaftany. Vrchný odev nazývaný „cuwa“ si zámožnejší gazdovia obliekali na výnimočné príležitosti, napríklad na rodinné a cirkevné slávnosti. Šil sa z domáceho súkna a mal jednoduchý strih. Charakteristický obdĺžnikový golier splýval na chrbát. V nepriaznivom počasí si ho prehodili cez hlavu ako kapucňu.
12:19 – Živá tradícia
Tradície Pogórzanov dodnes udržiavajú mnohé folklórne súbory. V Gorliciach už viac ako 60 rokov pôsobí regionálny tanečný súbor Pogórzanie. Svojimi vystúpeniami obohacuje podujatia v regióne aj mimo neho. Tvoria ho ľudia rôzneho veku, no spája ich jedno: záľuba v tradíciách a snaha odovzdávať ich ďalším generáciám.
V Szymbarku pri Gorliciach sa nachádza skanzen pogórzanskej dediny pomenovaný po profesorovi Romanovi Reinfussovi. Pravidelne sa tam konajú rozličné tvorivé dielne, na ktorých sa návštevníci môžu oboznámiť s minulosťou. Môžu tiež navštíviť výstavu s pôvodnými objektmi prenesenými z pogórzanských obcí.
[Hudba.]
Ak vás naše rozprávanie o Pogórzanoch zaujalo a chcete sa dozvedieť viac, pozývame vás do Szymbarku.
[Hudba na konci filmu.]
Galéria podujatia
Galeria nie zawiera jeszcze zdjęć.Galéria zatiaľ neobsahuje fotografie.
