Prejsť na obsah

Pieseň a tanec, ktoré spájajú generácie a hranice – marcové workshopy „Pogórzanské tradície“

V dňoch 14. – 15. marca 2026 sa v Kultúrnom centre Gorlice v Gorliciach konala prvá časť workshopov realizovaných v rámci projektu „Spevočné a tanečné workshopy – Pogórzańskie Tradycyjne / Workshopy spevu a tanca – Tradície podhoria“. Projekt je súčasťou projektu „Objavovanie spoločných koreňov – Dedičstvo pohraničia“, č. INT/TAT/II/0038, realizovaného v rámci Fondu malých projektov programu Interreg Poľsko – Slovensko 2021 – 2027, spolufinancovaného Európskym fondom regionálneho rozvoja.

Projekt vychádza z presvedčenia, že dedičstvo pohraničia sa najlepšie zachováva nielen prostredníctvom opisu a dokumentácie, ale predovšetkým prostredníctvom participácie, spoločného spevu, tanca, stretnutí a medzigeneračného prenosu. Jedným z hlavných cieľov celého projektu je posilniť spoločnú kultúrnu identitu poľsko-slovenských pohraničných komunít ochranou a propagáciou nehmotného dedičstva Pogórzanov a Šarišanov a aktivizáciou obyvateľov okolo spoločných tradícií.

Marcové stretnutie bolo začiatkom intenzívnej práce na tradičných piesňach a tancoch z regiónu Pogórze. Séria workshopov bola naplánovaná ako štyri osemhodinové stretnutia pre 26 účastníkov – 16 z Poľska a 10 zo Slovenska. Skupinu tvorili miestni obyvatelia, mladí ľudia a jednotlivci, ktorí sa aktívne zaujímali o ľudovú kultúru a regionálne tradície. V súlade s cieľmi projektu workshopy vedú skúsení inštruktori špecializujúci sa na tradičné piesne a tance.

Tradíciu nestačí len dodržiavať – treba ju zažiť.

Podstatou workshopov je prejsť od pasívneho prijímania folklóru k jeho vedomému a praktickému skúmaniu. Účastníci sa nestretávali len preto, aby si vypočuli príbehy o starodávnych zvykoch. Sami sa stali súčasťou procesu odovzdávania dedičstva.

V sekcii venovanej tradičným piesňam účastníci pracovali na interpretácii ľudového repertoáru, spoločnom speve a základoch správnej hlasovej produkcie charakteristickej pre tradičné vokálne formy. Cvičenia zdôraznili dôležitosť hlasu ako jedného z najstarších a najprirodzenejších nástrojov na odovzdávanie kultúry – prítomného počas sviatkov, práce, rodinných rituálov a miestnych komunitných stretnutí.

Súbežne prebiehali aj workshopy tradičných tancov. Účastníci sa naučili regionálne tanečné formy, rozvíjali si povedomie o pohybe a práci s telom a naučili sa, ako fungovať v skupine. Projekt zahŕňal aj učenie sa prvkov javiskového pohybu, budovanie tímu a interpretačné cvičenia súvisiace s pogórskou tradíciou.

Dôležité bolo nielen správne zreprodukovať konkrétny pohyb alebo spevácky štýl. Workshopy umožnili lepšie pochopiť, prečo ľudia spievajú a tancujú, v akých situáciách to robia a akú úlohu zohráva spoločná tvorba hudby v živote miestnej komunity.

Stretnutie ľudí z oboch strán hranice.

Zvláštnou hodnotou workshopov bol ich cezhraničný charakter. Workshopy boli plánované ako spoločné úsilie účastníkov z Poľska a Slovenska, nie ako dve nezávislé aktivity konané na oboch stranách hranice.

Projekt predpokladal, že workshopy spevu a tanca sa budú konať v zmiešaných skupinách, čo účastníkom umožní spolupracovať, spoznávať sa a vymieňať si skúsenosti.

Toto priame stretnutie je jednou z najdôležitejších hodnôt projektu. Regióny Pogórze a Šariš na Slovensku sa vyvíjali vedľa seba po stáročia a komunity, ktoré tam žijú, zdieľali podobné skúsenosti, zvyky a spôsoby prežívania každodenného života. Projekt zdôrazňuje, že napriek spoločnej histórii stále existuje potreba aktivít, ktoré umožnia obyvateľom oboch strán hranice objavovať toto dedičstvo spoločne, nielen vedľa seba.

Spoločný spev a tanec sa ukázali ako mimoriadne účinný nástroj. Pri takýchto aktivitách jazyková bariéra rýchlo stráca svoj význam. Rytmus, melódia, pohyb, pozorovanie partnera a potreba spolupráce vytvárajú prirodzený priestor pre porozumenie.

Vedomosti, ktoré zostávajú účastníkom, sú tiež dôležitým prvkom nášho projektu.

Workshopy mali aj jasný vzdelávací rozmer. Účastníci získali zručnosti, ktoré môžu neskôr využiť v činnostiach regionálnych súborov, kultúrnych inštitúcií, na následných podujatiach a v regionálnom vzdelávaní.

Zároveň sa naučili vnímať tradíciu nie ako konečný súbor starodávnych zvykov, ale ako živé dedičstvo, ktoré možno odovzdávať praxou.

Tento prístup odráža jeden zo základných predpokladov projektu. Workshopy boli naplánované tak, aby sa zaoberali potrebou aktívnej ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva regiónu Pogórze, najmä tých foriem hudobného a tanečného prejavu, ktoré postupne miznú z každodenného života.

Marcové stretnutie ukázalo, že ochrana dedičstva nemusí znamenať len jeho uchovávanie v archívoch. Dá sa to dosiahnuť prostredníctvom hlasu, pohybu, spolupráce a medziľudských vzťahov.

Workshopy slúžili aj ako prvý krok pri príprave materiálov na prezentáciu.